Blokáda periférneho nervu
Čo je blokáda periférneho nervu?
Blokády periférnych nervov patria k intervenčným algeziologickým metódam liečby bolesti. Zväčša máme na mysli periférne nervy na horných a dolných končatinách, ale môžu byť lokalizované aj na hrudníku, či bruchu.
Periférne nervy tvoria periférny nervový systém (PNS), ktorý pozostáva z nervov, ktoré zasahujú mimo centrálneho nervového systému. Jeho úlohou je prenos signálov z centrálnej nervovej sústavy k výkonným orgánom (na končatine napríklad sval), ale aj naopak, privádza signály z periférie (napríklad z kostí, svalov, kĺbov, chrbta, …) do centrálneho nervového systému (miecha, mozog).
Ak sa rozprávame o blokáde periférneho nervu, najčastejšie máme na mysli nervy, ktoré vychádzajú z miechy (31 párov miechových nervov), ktoré z krčnej, hrudníkovej, driekovej, krížovej a kostrčovej chrbtice vychádzajú do tela, tam sa vetvia, spájajú a tvoria nervy (napr. lakťový, stehenný, a pod), ktoré jednak svoju inervačnú zónu ovládajú (regulujú pohyb svalu, kĺbu, končatiny) a jednak z tejto oblasti zabezpečujú prenos informácie (tlak, teplo, vibrácie, bolesť, …) do miechy a mozgu.
Blokády periférnych nervov patria k invazívnym postupom (nazývané aj ako tzv. anestéziologické postupy v liečbe bolesti) liečby chronickej bolesti, ktoré účinne, úspešne a efektívne dopĺňajú ostatné (farmakologické a nefarmakologické) liečebné postupy v x – pain clinic, eventuálne v algeziológii a na iných pracoviskách, vôbec.
Tým, že na našej klinike pracujú anestéziológovia – algeziológovia, vieme v porovnaní s inými odbornosťami, účinne ovplyvniť generátor bolesti (to, kde bolí) aj inak, ako „iba“ liekmi, obstrekmi či infúziami.
Všetky tieto postupy sú, samozrejme, v liečbe bolesti potrebné, ale intervenčné postupy nám dovoľujú nielen bolesť liečiť, ale slúžia aj ako dôležitý diagnostický nástroj (odhalia prítomnosť centrálnej zložky chronickej bolesti, resp. mieru jej prítomnosti – vieme tak odlíšiť centrálnu bolesť od periférnej, vieme určiť generátor bolesti a efekt jeho liečebného ovplyvnenia. ), alebo dokážu vzniku chronickej bolesti predísť (prevencia). Význam týchto blokád spočíva hlavne v tom, že vedú k prerušeniu vedenia informácie o bolesti z miesta, kde to bolí (napr. rameno), do miesta, kde vnem bolesti vzniká (centrálny nervový systém, mozog).
Účinky blokády periférneho nervu:
Blokádu realizujeme, ako bolo vyššie spomenuté, z dvoch dôvodov.
Diagnostická hodnota výkonu – zablokovaním prenosu signálov nervom (z končatiny, z kĺbu, …) do mozgu vieme zhodnotiť, či ide o bolesť periférnu alebo centrálnu, respektíve zistíme mieru centralizácie u pacienta (to znamená, že na bolesti majú vplyv aj iné mechanizmy, ako napríklad iba poškodenie chrupavky či väziva v tkanive) a na základe nášho zistenia (t.j. aký efekt blokáda bude mať) prispôsobíme a individualizujeme liečebný plán pacienta.
Liečba chronickej bolesti sa tak stáva vysoko personalizovanou, kde doplnením ostatných techník liečby chronickej bolesti tak zvyšujeme úspešnosť liečby bolesti.
Tu je potrebné si uvedomiť, že bolesť napr. v kĺbe nemusí vznikať len z dôvodu poškodenia chrupavko-kosteného-väzivového aparátu kĺbu, ale pôvod môže mať aj inde – napríklad v chrbtici, alebo priamo v mozgu (centrálna bolesť). Väčšinou to býva kombinácia viacerých faktorov, a to práve potrebuje algeziológ zistiť, aby bol v liečbe chronickej bolesti úspešný.
Terapeutická hodnota výkonu – zablokovaním transportu bolestivého signálu – blokádou nervu, jednoducho povedané, zredukujeme bolestivosť v končatine či v kĺbe a pacientom sa tak výrazne zmení kvalita života – môžu robiť činnosti, ktoré robiť pre bolesť nemohli, môžu rehabilitovať, cvičiť, športovať.
Kedy a pre koho je blokáda periférneho nervu vhodná:
Blokádu periférneho nervu indikujeme z diagnosticko – terapeutických dôvodov, pri bolesti v ktoromkoľvek regióne tela – chrbát, chrbtica, končatina, trup, kĺb.
Pre koho nie je blokáda periférneho nervu vhodná?
Blokáda sa neindikuje pri klasických kontraindikáciách – tj pacient musí byť v čase blokády zdravý – bez respiračného či iného infektu, bez zvýšenej teploty, bez zápalového ochorenia, bez kožných ochorení v mieste vpichu, bez porúch zrážanlivosti krvi a pod. Nesmie byť alergický na lokálne anestetiká.
Samozrejmosťou je, že pôvod bolesti musí byť jasný, vyšetrený príslušnými špecialistami – neurológ, ortopéd, reumatológ a pod., nakoľko až keď je pôvod bolesti jasný a prebehol diferenciálno – diagnostický proces (aby sa vylúčili vážne príčiny bolesti) môže pacient podstúpiť túto liečbu.
Ako prebieha tento výkon?
Výkon prebieha za sterilných podmienok, realizuje ho lekár, algeziológ, za použitia bariérových pomôcok, v sterilných rukaviciach a pri sterilnom rúškovaní okolo miesta vpichu.
Pacient je o povahe výkonu poučený na ambulancii, kde sa s lekárom preberú všetky úkony ohľadom informovanosti pacienta, aby mal pacient dostatok času na opýtanie sa prípadných otázok.
Pred výkonom sestra „zaistí“ pacientovi venózny prístup (flexila, ako pri infúzii), odmeria vitálne funkcie, event. odmeria zrážanlivosť krvi špeciálnym prístrojom, ktorým disponuje x – pain clinic, a to z kvapky krvi (takže pacient nemusí ísť k obvodnému lekárovi, aby toto vyšetrenie podstúpil u neho).
Prebehne dezinfekcia miesta vpichu, výkon sa realizuje v sterilných podmienkach (rúškovanie, rukavice).
Blokáda periférneho nervu sa v zásade môže realizovať dvomi spôsobmi (alebo aj kombináciou oboch metód):
Neurostimulačne – konkrétny nerv detekujeme neurostimulačne, za použitia špeciálnej neurostimulačnej ihly
Sonograficky – pod USG kontrolou si vizualizujeme miesto vpichu, na monitore sonografu si konkrétny nerv nájdeme a pod kontrolou zraku sa zavedie ihla priamo k tomuto nervu.
Do nervu sa nepichá, ihla sa vždy nachádza len v jeho blízkosti, preto sa netreba vôbec obávať nepríjemných pocitov alebo elektrizujúcej bolesti, či brnenia.
Po identifikovaní nervu sa aplikuje do jeho blízkosti lokálne anestetikum s kortikoidom.
Miesto vpichu býva takmer vždy ľahko a dobre prístupné, vpich je zväčša plytký (v porovnaní napríklad s „obstrekom,“ alebo pichaním kolagénu do kĺbu), pacienti ho znášajú dobre.
Výkon trvá zväčša krátko, zhruba 10 minút. Po jeho ukončení je pacient sledovaný na expektačnom lôžku po dobu 60 minút, potom odchádza domov.
Aké sú možné komplikácie výkonu?
Komplikácie sú zriedkavé, minimálne, ale môžu nastať zmeny v tlaku krvi, či frekvencii srdca, čo môže mať za následok pocit na zvracanie, závrat.
Môžu sa tiež vzácne vyskytnúť krátkodobé poruchy hybnosti či citlivosti v končatine (teplo, mravenčenie, slabosť), ktoré sú reverzibilné, dočasné.
O všetkých možných komplikáciách bude pacient oboznámený pri vyšetrení na ambulancii chronickej bolesti, avšak bývajú naozaj veľmi zriedkavé.
Aké sú opatrenia pred výkonom?
Dostavte sa na výkon aspoň desať minúť vopred, doma môžete užiť ľahké raňajky, vypiť tekutiny, užiť svoje tradičné lieky. Ak užívate lieky na riedenie krvi – tie po dohode s lekárom event. vysadiť (podľa toho aké) určitú lehotu. Doneste si so sebou uterák, nealkoholický nápoj, nežujte žuvačku.
Aký je režim po výkone?
Po výkone je pacient 60 minút monitorovaný na našom pracovisku, následne odchádza v sprievode inej osoby domov. Nesmie šoférovať. V deň výkonu dodržiavať kľudný a pokojový režim.
